Základná škola

 

Prvá písomná zmienka o Chmeľnici je z roku 1315.

 

Zakladateľom obce Chmeľnica – Hopgarten bol šoltýs Mikuláš z Petrovej Vsi – dnes zaniknutej dediny v blízkosti Kamienky.

 

Pôvodný názov obce bol Hophgarte ale aj Hopfgarten, niekedy aj Hopfengarten, Hobgard alebo Hobgart.

 

Obec Chmeľnica patrila Ľubovnianskemu hradnému panstvu až do 9. septembra 1867.

 

Pôvodná obec ležala na pravom brehu rieky Poprad v blízkosti honu Alt Mittel, asi 1 km od dnešnej obce.

 

V roku 1662 veľká povodeň zničila a odplavila takmer celú obec, nové sídlo si obyvatelia postavili na ľavom brehu rieky Poprad.

 

Prví osadníci našej obce mali nemecký pôvod, preto sa už 700 rokov rozprávame nemeckým nárečím.

 

Najvzácnejšou historickou pamiatkou je naše vzácne autentické „ chmeľnické “ nárečie, preto si ho musíme zachovať pre generácie, ktoré prídu po nás.

 

Škola v Chmeľnici
 
           Na základe rozhodnutia školského referátu v Bratislave z r. 1921 bolo nariadené písať školskú kroniku. Školskú kroniku začal písať učiteľ Anton Bolkay, ktorý prišiel učiť do Hobgartu (Chmeľnice)
 27. septembra 1887 a učil v miestnej škole do roku 1928. Keďže nemal k dispozícii žiadne určité údaje, opieral sa o záznamy z farského archívu a o rozprávanie najstarších obyvateľov obce.
     Prvá školská budova bola pravdepodobne postavená okolo roku 1700.  Podľa starých záznamov vo farskom archíve bola v roku 1721 renovovaná. Neskôr (nie je známe kedy), bola postavená škola na mieste, kde stojí dnešná budova školy. Podobala sa skôr gazdovskému domu. Uprostred budovy bol vchod s predsieňou, vľavo bola trieda, vpravo bol byt pre učiteľa, uprostred nad predsieňou bola veľká udiareň, ktorá slúžila celej obci. 
     V roku 1888 odkúpila obec tzv. Steigaufov dom, ktorý upravila na školu. Pán učiteľ Bolkay v školskej kronike poznamenal: "Tento dom mohol byť všetkým, len nie školou". Bol nízky, tmavý a postavený na vlhkom podloží. Bol absolútne nevhodný na vyučovanie žiakov. 
     V roku 1896 sa v starej škole vymenili lavice, zrušila sa udiareň a znovu sa v nej začalo vyučovať.   
V roku 1910 po mnohých jednaniach p. farára Šterbáka so školskou stolicou bola budova pôvodnej školy zbúraná a hneď sa na tom istom mieste  začalo s výstavbou novej dvojtriednej školy. Nová škola bola poschodová, murovaná z tehál a okrem dvoch tried mala aj dva byty pre učiteľov.
     Plán na výstavbu novej školy zhotovil podolínsky stavebný majster Müller. Stavbu realizovala firma Murtin et Martincsek z Vavrišova. Lavice zhotovil majster Palenczár z Kežmarku, a to v cene 10 korún za jednu lavicu. Výstavba novej školy stála 41 525,39 korún. Pán  učiteľ Bolkay v školskej kronike píše: " So stavbou sa začalo v máji a v októbri sa už v novej škole vyučovalo". Ďalej uvádza, že od roku 1910 do roku 1913 učil v novej škole iba jeden učiteľ (Anton Bolkay).
     Štefan Kozák, neskorší kronikár, v obecnej kronike uvádza: " ... nová školská budova bola dokončená a odovzdaná svojmu poslaniu v roku 1913 a s niekoľkými úpravami slúži dodnes svojmu účelu." 
     V školskom protokole z r. 1942 je uvedené, že škola bola postavená v r. 1912 a má 3 triedy. 
Údaje o postavení novej školy sa trochu rozchádzajú. Je pravdepodobné, že aj keď sa s výstavbou novej školy začalo v rolu 1910, ako to uvádza p. učiteľ Anton Bolkay, ktorý bol pri tom, keď sa nová škola stavala, začalo sa pre nedostatok priestorov v novej budove aj  vyučovať, hoci nebola dokončená.  Odovzdaná do užívania mohla byť v r. 1912, resp. 1913. 
     Vyučovacím jazykom bol jazyk nemecký. Iba v časoch maďarizácie (1891 - 1918) sa vyučovalo po maďarsky. Potom sa znovu učilo po nemecky, slovenčina sa učila iba 2-3 hodiny týždenne. Po roku 1944 sa začalo vyučovať po slovensky.    
     Povinná školská dochádza bola zavedená až v roku 1868. Dovtedy chodili do školy len deti, ktoré mali o vzdelanie skutočne záujem a ktorým to rodičia popri poľných a iných domácich prácach dovolili, aj to len 2-3-krát do týždňa. Vyučovalo sa iba náboženstvo, písanie a čítanie. Pôvodne sa čítať i písať učili iba chlapci, dievčatá sa učili iba čítať. 
     V škole boli iba dve triedy. Do prvej triedy chodili žiaci, 1., 2. a 3. ročníka, do druhej triedy chodili žiaci 4., 5. a 6. ročníka. 7. a 8. ročník navštevovalo iba niekoľko žiakov tzv. nedeľnej školy. 
Až 1. 2. 1936 bola zriadená 3. trieda, v ktorej boli žiaci 7. a 8. ročníka.
     V roku 1938 bola v obci zriadená materská škola - Kindergarten. Nachádzala sa v budove "starého družstva" , teda v budove, v ktorej bola v rokoch 1888 - 1896 škola /Šteigaufov dom/. V materskej škole sa vyučovalo do  septembra 1944. Vyučovanie v materskej škole sa obnovilo 1. septembra 1946, ale škôlka už bola v tom čase v prázdnom dome na hlavnej ulici (dnes dom rodiny Špesovej). V roku 1952 bola znovu zrušená a opäť sa začalo s jej prevádzkou v roku 1956, ale už v budove školy.